Pokiaľ ešte budeme odkrývať naše vnútro? Ako hlboko sa dá ísť? Aké všetky manévre urobila naša duša v snahe s prispôsobiť, ukryť, neprezradiť…lebo berie ohľad, lebo sa hanbí, lebo si myslí že…
Som milujúca a vďačná. Tieto dni ma opäť posunuli k sebe. Aj vďaka trpezlivým priateľkám, ktoré mám som si mohla na svoju pravdu prísť postupne, sama ako potrebujem.. (nedokážem pochopiť, ako môžu tak dlho vydržať nič nepovedať, keď vidia očividné veci, ktoré ja nevidím).
Mám doma učiteľku… 9 ročnú. Začlenenie do kolektívu nie je jej „silná stránka“.. povedzme si, že vlastne je. Lebo jej duša reaguje na všetko, čo ni eje v pravde, kde je manipulácia a snaha dotlačiť „niekam“.. Toto ale veľmi okolie nechápe a tak vyzerá, že „nevie chodiť“ v sociálnych interakciách. Opak je pravdou…presne nás (mňa určite) vedie k pravému a otvorenému spôsobu žitia. Niektoré lekcie musí opakovať, aby som pochopila, niektoré svoju odozvu nenájdu nikdy (nie každý je ochotný sa pozerať do žumpy svojich necností). Ale ja som sa už pozrela.
Posledný príbeh mal svoj zvonček na konci dnes ráno… V piatok jej nebolo dobre v škole, v pondelok ráno doma scéna, zúrivosť po najvyššie hory (na mamu sa zazeralo hroooozne) a moja snaha priviesť ju k nej samej, daj jej pocítiť, že v procese je prijímaná a nie je sama nech sa deje čokoľvek bola odmietaná najviac na svete.
A v tom to je. Snaha nebola to, čo pomáha… nedôverovala som jej, že to zvládne, nedôverovala som sebe, že je to v poriadku, snažila som sa vlastne ošetriť moje vlastné ja. Len mi zrkadlila moje procesy, naznačila, že sa dá ísť inak. A ja som to nevidela. Môj strach o jej rany, ktoré môže utŕžiť je veľký ale potrebujem sa znova pustiť do tej ľahkosti, ktorú som zakúsila v lete. Že sa veci dejú a neochránim a nevykalkulujem všetko dopredu, tak sa uvoľniť a riešiť iba to, čo je 🙂 . Slová sa ľahko hovoria aj píšu, mala som to uchopené a znova som skĺzla do kŕča, na ktorý som zvyknutá. Ufff.
Dnes nám po ceste zasvietilo slniečko, predralo sa pomedzi mraky a na 3 sekundy zasvietilo – iba pre nás. Inokedy by som si povedala, že je to náhoda ale dnes to bolo pre mňa. Hneď po tom, čo som si dovolila uvidieť tento proces z druhej strany.
Odvaha, odhodlanie, sila mojej dcéry ma posúva ďalej. ukazuje mi, že tam, kde ja používam hlavu, skúsenosti, naučené vzorce to ona vie inak. A ja ju brzdím.
Takže veľké veci sa dejú….
